FB
2011

14
May

Prírodu nezrušia!

 

Raz dávno, ešte v osemdesiatych rokoch ma raz vyhodili zo Zlatých pieskov. Najskôr priplával ku mne nejaký plavčík na motorovom člne a arogantne ma posielal z vody na breh, že na jazere je predsa surfovanie zakázané. Ja som sa samozrejme tváril, že ho nevidím a ani nepočujem, tak som surfoval ďalej. Po chvíli už v tom člne sedeli príslušníci verejnej bezpečnosti a s nimi až taká sranda nebola. Dodnes nechápem tie nezmyselné zákazy surfovania na našich jazerách. Vtedy som bol taký nahnevaný, že som hneď napísal jednu antikomunistickú poviedku, ktorá sa dnes možno zdá byť aj trochu infantilná, ale žiaľ, v mnohých ohľadoch je dodnes aktuálna. A tie moje predstavy dvojitých sált a backloopu to frontloopu ešte v osemdesiatych rokoch sú dnes už dávno realitou.


Prírodu nezrušia!

Vyvesený nad vodou, rýchlosť, prúd vody do tváre. Silný zážitok. Power-halza, ruka do vody, hlasný smiech. Dnes je síce chladno, ale aspoň parádne fúka. Si slobodný ako vták. Jazdíš len sám pre seba. Odraz. Skok. Dopad. Opäť plný sklz. A opäť sklz. A opäť smiech. Jedným okom občas zablúdiš na breh. Sú tam. Je ich veľa a predsa: je im zima. Sú celí červení. Dlhé červené kabáty im zakrývajú červené nohavice. Drkocú zubami a ruky majú vo vreckách. Ty sa smeješ a u nich to vzbudzuje pobúrenie. Sú nespokojní, že ešte jeden je tu slobodný. Očkom miháš na oblohu. Čierne havrany na šedom pozadí preddažďových oblakov bojujú s vetrom. Čo bojujú: hrajú sa s ním! Presne ako ty. A opäť pohľad na pochmúrny zamračený breh. Tá červená pliaga už všetko zakázala. Aj tvoj surf, ale do vody sa im za ním a za tebou nechce. Iste by tam zamrzli, ale tebe by to hádam ani nevadilo. Jeden, ten najväčší zrazu čosi kričí a výrazne gestikuluje. Pohľady ostatných sa uprú kamsi na severozápad, tam odkiaľ fúka. A ty si len nerušene jazdíš. Pokojne a sám. Zrazu ťa nečakaný veterný vír zhadzuje do vody. Štartuješ z vody, no sotva sa rozbehneš, už sa znovu ocitáš na hladine. Čo sa deje? Letmo pozrieš smerom, kam hľadia všetci. Úsmev ti mrzne na tvári a skleneným, nepríčetným pohľadom pozeráš na milióny červených, ako vtĺkajú do zeme obrovskú červenú tabuľu. Už je takmer úplne bezvetrie - tabuľa vzala všetok vietor. Jej rozmery sú také, že nevidíš z jednej jej strany na druhú. Pristávaš pri brehu a ideš si obzrieť situáciu. Červení sú spokojní so svojou prácou a niektoré skupinky spôsobne tlieskajú. Na povel roztlieskávačov skandujú a kričia heslo: Nech žije KSČ! Vdieraš sa do červeného davu a prechádzaš pred tabuľu. Pozeráš hore k oblohe. Na vysokánskej červenej stene tabule vidíš napísané gigantické biele Z. Na obe strany sú ďalšie písmená, ale ty ich nevieš prečítať, pretože sú obrovské a ty si príliš blízko. Vydávaš sa na cestu ďalej od tabule. Stále nie si dostatočne ďaleko, aby si videl prečítať celý nápis. Komouši ostávajú pod tabuľou a pri jazere. Tešia sa. Už im nie je zima, sú vo svojom živle. Zas čosi zakázali. Ale čo? Asi po dvoch kilometroch chôdze sa otáčaš a vtedy zbadáš celý nápis. Je obludný a možno pre túto chvíľu aj presvedčivý: ZÁKAZ VETRA! Nie, neveríš. Padáš na kolená, hlavu zabáraš do dlaní a plačeš. Plačeš plačom spravodlivých. Už nikdy nebude fúkať? Už nikdy nepojazdíš? Zakázali všetko! Všetko? Ale nie! Vietor predsa nemôžu zakázať. To by museli zakázať aj prírodu a teda aj sami seba! Nič nevnímaš, len plačeš do dlaní. V tom nastáva strašný rachot a lomoz. Začínaš vnímať. Cítiš, ako do teba vrážajú silné poryvy vetra. Lomoz patrí padajúcim stromom napravo od teba. Jeden silný poryv vetra ťa zhadzuje aj z kolien a padáš dole tvárou k zemi. Vietor silnie a zdá sa ti, že ťa odnesie ako kus papiera. Kdesi od jazera proti vetru k tebe zrazu dolieha ohlušujúci rachot. Neodvažuješ sa tam pozrieť, pretože sa bojíš a ani sa to nedá. Uragán by ti hneď pritlačil hlavu k zemi. Strácaš vedomie...

...Palmy sú ohnuté, piesok štípe v očiach. Na vode sú už len dvaja najlepší: Mike Eskimo a Robby Naish. Robby sa odráža od vlny a letí hore. V asi 15 metrovej výške strháva plachtu na seba a windsurfing sa točí v nádhernom helikoptérovom obrate. Pristáva na vode a rozbieha sa na ďalší katapult. V tom sa vystrelí do vzduchu Mike. Hneď po odraze točí predný loop a vzápätí dosahuje tú istú výšku, ako pred chvíľou Robby. Začal predným loopom, tak to musí dokončiť: Pri dopade stíha vytočiť ešte jeden. Dva obraty v jednom skoku! To už áno! Robby sa nedá zahanbiť a vyťahuje svoj posledný, ešte nezverejnený šok: vysoké salto vzad a pred dopadom na hladinu ešte dotáča salto vpred...

...Nevieš, ako dlho tam ležíš. Prvé čo vnímaš, je spev škovránkov kdesi vysoko na modrej oblohe. Potom si uvedomuješ, že svieti slnko, je teplo a fúka podstatne slabšie. Tak akurát na surfovanie. Vstávaš a hľadíš dopredu. Tabuľu už nevidno. Vraciaš sa späť k jazeru. Tu ťa čaká šokujúci pohľad: padnutá tabuľa pod sebou pochovala väčšinu červených. Všade okolo sa rozliehajú vzdychy a výkriky ťažko ranených. Zem je presiaknutá krvou. Je to strašný masaker, ale ty pohľadom hľadáš svoje nádobíčko. "Á, tam je", a už sa poberáš. Prekračuješ ranených a mŕtvych. Berieš do rúk plachtu a hladkáš ju. Potom ešte potľapkáš plavák, naskakuješ a už aj trieliš po hladine. Opäť skáčeš, opäť točíš halzy. Smeješ sa a razom zabúdaš na všetko svetské! Si znova kráľom. Ba ešte čosi viac! Si slobodný. Hentí si môžu rušiť čo chcú, aj tak nezrušia! Prírodu nezrušia. Teda ani teba!

27. 8. 1988